Titulok je najdôležitejší? 

    V niektorých médiach sa začali objavovať články, ktoré nie úplne presne vykresľujú priebeh Japonského projektu univerzity FIT. Zaujímavé je tiež , ako sa pôvodná správa agentúry AFP deformuje. Keďže si nikto nedal tu námahu, aby si niečo navyše o projekte zistil a neprepísal sucho text z iného jazyka, uvediem zopár doplňujúcich informácií. 
    Mikrosatelit Niwaka FITSAT-1 je v prvom rade nízkonákladový študentský projekt. Cena vynesenia takéhoto nákladu na obežnú dráhu je na úrovni tisícov dolárov. Spolu s Niwakou boli vypustené ďalšie štyri satelity a ich doba na obežnej dráhe bude približne 100 dní. Nie, nejedná sa o nič, čo by bolo nezvyčajné. Satelitov sa vypúšťa veľké množstvo a má to svoje presné pravidlá. Na podobnom projekte pracujú už dlhšiu dobu Slováci aj Češi.

    Ale poďme k Niwake. Zaujímavá je práve tým, že skúša niečo nové, iné a pokúša sa trochu vtiahnuť ľudí do tejto problematiky. Ja by som v prvom rade upozornil na fakt, že žiadnu správu v morzeovom kóde na oblohe nebude možné vidieť. Voľným okom bude viditeľný letiaci blikajúci objekt. Takýchto letiacich  objektov po západe slnka je možné vidieť veľké množstvo. Vykresľujú v morzeovke vždy písmeno "T", teda súvislú čiaru ako vidíte na obrázku. Toto svetlo je však pasívne - odrazené slnečné žiarenie od satelitu, ktorý je ešte nad zemským tieňom. Niwaka je však aktívna. Má vlastný zdroj svetla, ktorý je modulovaný v rytme morzeovky. Ak si chcete správu prečítať, tak jeden zo spôsobov ako to spraviť je dlhou expozíciou nočnej oblohy kvalitným objektívom a s citlivým CMOS čipom. Samozrejme fotoaparát umiestnený na dobrom statíve. Ďalekohľad je na tento účel nepoužiteľný. Je málo ľudí, ktorí vedia z blikajúceho svetla prečítať správu. Z uvedených faktov vyplýva, že obavy ohľadom reklám na oblohe, ku ktorým prispel jeden nemenovaný web je čisté nepochopenie problematiky a skôr je zavádzajúce. 
    Experiment s laserom, ktorý som navrhol bol skrátka iný a nikto s ním v japonskom FIT nepočítal. Ponuku prijali s nadšením. Prečo nie. Na výsledky akéhokoľvek experimentu sa dá vždy nadviazať.  Problém je však úplne inde. To, či sa experiment s laserom podarí je veľkým otáznikom. Prepočty výkonovej hustoty žiarenia na malej kamere, ktorú ma Niwaka, presnosť navádzania zväzku, odklon dráhy satelitu od pôvodných kepleriánskych dát, synchronizácia presného času, kalibrácia roviny a nakoniec aj presnosť výpočtov dávajú v súčte moc malú pravdepodobnosť k úspechu. Ale práve o tom to je! Tu je možnosť sa niečo naučiť, vyskúšať, niečo urobiť. Ja osobne mám rád výzvy. Je na tom niečo zlé?  Profesor Tanaka mi verí a ja zas vravím: "Neskúsim, neviem!"

BTW: Ak za každú cenu hľadáte v niečom zmysel a stále neúspešne, niekde je problém. Všetky aktivity človeka majú svoj zmysel. Ešte šťastie, že nie sme rovnakí.

Robo BA55 
zdroj obrázku: link
English by google translate roboba55